Žije vo vrchoch Korziky a Sardínie ,odkiaľ ho introdukovali do viecerých krajín Európy.
Žijú v čriedach a nevyhnutnou podmienkou ich života je les.
Cez deň odpočívajú v lesných huštinách, večer odtiahnu na pastviská a pred východom Slnka sa vracajú.
Živia sa tvrdími trávami, kručinou, lístím, končekmi čečiny a bukvicami.
Jeleň hôrný : Cerus elaphus
Žije takmer v celej Európe.
Parohy má okruhlého tvaru.
Srsť má jednofarebnú , len jeleniatka majú škvrny. Letná srsť je kratšia a jemná a zimná huňatejšia a dva krát dlhšia.
Je až 2,2 M dlhý a váži aj 250 KG.
Sluch a čuch má výborný.
Dožíva sa až 18 rokov.
Dospelé jelene zhadzujú parohy vo februári do konca júla im však narastú nové.
Sú plaché a bojazlivé
Srna hôrná: Capreolus capreolus
Je bylinožravec a prežúvavec.
Je rýchla a pri dlhých skokoch sa dotýka zeme len koncami dvoch konečných prstov s čiernými kopytkami.
Trávu trhá vo veľkých chumáčoch potom ju prežúva a až po niekolkých prežutiach ju trávy.
V lete má srsť jemnú a krátku a v zime huňatejšiu a dlhšiu.
Žije v celej Európe a časti Ázií.
Je iba 60-70 CM vysoký a váži cca 15 KG.
Jazvec : Melinae
Patria k lasicovitým hrabavým cicavcom.
Majú sploštené telo a krátke nohy.
Považujú sa za príbuzných skunkov, ale nemajú natoľko vyvinuté pachové žľazy.
Živia sa rôznou potravou, počnúc norovými cicavcami po červy, hmyz a slimáky.
Požierajú aj ovocie a vylupujú hniezdá včiel,aby sa dostali k medu.
Žijú v celej Európe, Okrem Sardínie a severnej časti Škandinávie .
Poznáme jazvecov :obyčajný, americký,mediar.
Ježe: Erinaceus spp.
Počítame ich medzi najstaršie známe skupiny cicavcov.
Už pichliače, ktoré sú premenou srsťou, sú veľmi starobylým znakom.
Inak sa ježe zdajú vyššie vyvinuté ako ostatné hmyzožravce, pretože zuby nemajú rovnomerne končité ako ony, ba majú aj ozajstné stoličky.
Ježica máva 3-8 mláďat.
Živia sa rpzmanitými plodmi, semenami,červíkmi, hmyzom, drobnými stavovcami, vajcami i holíčatami na zemi hniezdiacich vtákov.
Medveď hnedý: Ursus arctos
Žije v Severnej Amerike, v Európe a v severnej Ázií.
Sú to veľké cicavce ktoré došľapujú na zem celým chodidlom.
Živia sa nielen mäsitou potravou ako väčšina šeliem ale žerú aj lesné plody, korienky a trávu.
Mláďatá su hoé takmer slepé a potrebujú niekoľko rokov pokedy dospejú.
Medvede patria medzi tzv. nepravých zimých spáčov.
Tvoria samostatnú čeľaď dravcov.
Vlk : Canis lupus
Váži cca 50 KG
Žije v studených oblastiach severnej pologule a je najväčším príslušníkom provitých s výnimkou niektorých plemien domácich psov.
Telo má pokryté hustou srsťou , iši okrúhle a oči šikmé,nohy veľké a chvost ovisnutý, dlhý a chlpatý.
Na lov vychádzajú zvyčajne v noci.
Lovia vysokú zver, zajace a iné zvery.
Napádajú aj domáce zvieratá, ovce a zvieratá voľne žijúce v prírode.
Keď sú hladný živia sa aj zdochlinami , korienkami rastlín a bobuľami.
Mláďatá majú cca 6 a s rodičmi sú najmenej 1 rok kým sa osamostatnia.
Veverica obyčajná: Sciurus vulgaris
V mestkých lesoch žije ako malé krotké zviera.
Veľkosť cca 21 CM dlhá chvost meria asi 18 CM.
V lete je prevažne živo hnedastočervená.
Ušnice má okrášlené štetôčkou so srsti .
Úkryt v podobe hniezda si buduje buď v korunách stromov z konárov a vystiela ho jemným rastlinným materiálom, alebo obsadzuje stromové dutiny.
Je veľmi čulá a na potulkách neprestajne hľadá potravu, ktorá sa skladá prevažne zo semien jedlí, borovíc a smrekov. Obžierá aj mladé výhonky , puky, bobule, zrno, oriešky,lesné huby a neraz zoženie aj mladé vtáčatá.
Prebytočnú potravu zahrabáva do zeme a robí si tajné zásoby na zimu.
Líška obyčajná: Vukpes vulpes
Rozšírená je v Európe, severnej Afrike, a v Severnej Amerike.
v Európe je najrozšírenejším mäsožravcom lebo okrem človeka nemá iného nepriateľa.
Žije v krovinách huštinách na okrajoch lesa.
Živí sa zväčša myšami, ale vykráda aj kuríny,
Samec ostáva pri samici a pomáha jej krmiť a odchovať mláďatá, ktoré sa rodia slepé a bezmocné.
Mláďatá rodia na jar a opúšťajú ich na jeseň.
Lasica obyčajná : Mustela nivalis
Žije takmer po celej Európe.
Zdržuje sa zväčša na zemi, na stromy vylieza len zriedka.
Má veľmi rada vajíčka a dobre ich vie vyciciavať.
jej príbuzný a blízky je hranostaj.
Býva oklo 32 CM dlhý.
V zime sa srsť mení na bielu a čierny ostáva len koniec chvosta.
Takej kožušine sa hovorí hermolín.
Hraboš poľný : Microtus agrestis
Najradšej sa zdržuje na bezstromových územiach, na poliach i lúkach ak nie sú príliš studené a mokré.
Je denným aj nočným zvieraťom a keď sa premnoží priam rozvrtáva polia dierami a chodbami.
Mláďatá kotí asi 13-16 krát ročne po 3-11 mláďat.
Potravou Hraboša je tráva, hľuzy a korene.
Z trávy si robí aj pelech.
Diviak:
Hmotnost od 50-190 KG
Samica privádza na svet 4-12 mláďat.
Dĺžka he od 0,8 -1,8 M
Žije v celej južnej Európe,a severnej Afrike.
Dožívajú sa asi 20 rokov.
Obýva rôzné habitaty, živí sa rôznou potravou, rýchlo behá a vynikajúco pláva.
Samci majú vyčnievajúce očné zuby zahnuté do hora = KLY a s porovnanim iných diakov sú ešte celkom dosť malé.
Zajac poľný : Lepus europaeus
Mení veľkosť ,váhu a farbu srsti podľa krajov.
Zafarbenie sa mení vplyvom rocnéo obdobia a veku.
Rád má úrodné roviny so stromami a hlboko vnútri lesov sa prakticky nevyskytuje.
Samica privedie na svet 1-4 mláďatá.
Rýchlosť zajaca je podmienená najmä tým , že má zadné nohy dlhšie ako predné.